Choroby rýb

Choroby

Každý asi pozná vetu: Zdravý ako ryba. Bodaj by vaše ryby boli zdravé, ale skúsenejší akvarista by sa asi tomuto porekadlu vyhol. Zárodky infekcií sa vo vode úspešne šíria a často aj neustále vyskytujú, avšak ryby samozrejme disponujú imunitným systémom, ktorý bráni prieniku choroby. Tento systém môže byť samozrejme rôznymi faktormi narušený, a tým sa budeme tu zaoberať. Chcel by som však znovu zdôrazniť, že ryby si za normálnych podmienok, ktoré by sme im mali vedieť poskytnúť, poradiť aj samé. Podľa môjho názoru je to preto, lebo voda je prostredie, v ktorej sa aj tento prejav života - choroba, šíri rýchlejšie ako na suchej zemi. Počas choroby ryba veľmi často v závislosti od druhu mení sfarbenie. Môže zblednúť, aj stmavnúť. Ak sme dospeli do štádia, že sa nevyhneme dezifenkcii, vhodný je hypermangán, ocot, voda, zmes soli a octu, podrobenie varu. Vyššia teplota znižuje v dlhšom časovom období kondíciu, imunitu rýb, aj keď sa v takejto vode na pohľad cítia lepšie a sú krajšie vyfarbené. Choroby rýb sú ťažšie diagnostifikovateľné a liečiteľné, najmä vnútorné. Vonkajšie ochorenia, ktoré sú častokrát badateľné aj voľným okom, aj keď aj medzi nimi sa nájde zopár, ktoré môžu aj napriek liečeniu kondične dobre disponovanej ryby viesť ku úhynu. Vnútorné ochorenia často zistíme prostredníctvom zmeny správania, prípadne až po úhyne. Špecializované veterinárne pracoviská sú schopné identifikovať aj z mŕtveho materiálu typ ochorenia.

Pri použití liečiv je často vhodné z nádrže rastliny ak je to možné odstrániť. Pretože liečivá rastlinám vyslovene škodia, a ich účinky sú dlhodobé. Ak to nie je možné, po skončení liečby je vhodné použiť aktívne uhlie, ktoré teoreticky dokáže niečo z nenaviazaných súčastí liečiv, a produktov reakcií nimi spôsobených viazať. Po určitom čase je nutné samozrejme aj aktívne uhlie odobrať. Šírenie choroby môže byť plošné, ale často krát je viazané na jediného hostiteľa - čo nám dáva možnosť zbaviť sa choroby v jej počiatku premiestnením napadnutého jedinca do inej nádrže. Ak by sa takémuto parazitu podarilo úspešne zdolať svoju svoju obeť, táto už ďalej mu nebude poskytovať živiny, a prejde resp. bude si hľadať nového kandidáta. Možno ste si všimli niekedy, že nebadane vám po jednom odchádzajú ryby v pomerne dlhom časovom úseku - je to možný následok práve takéhoto priebehu choroby.

Ichtyoftirióza - je pomerne časté ochorenie rýb, slangovo sa mu hovorí krupička. Spôsobuje ho Ichthyophthirius multifilis, ktorý patrí medzi nálevníky. Ryby sú posiate akoby "krupičkou". Choroba preniká do akvária živou potravou, cudzou vodou, prinesenými rybami. Proti krupičke pomáha zvýšenie teploty - soľný kúpeľ opísaný nižšie pod nadpisom "Liečba". Účinne potláča krupičku aj malachitová zeleň, no tá vlastne len vylieči symptómy, samotná choroba v zárodkoch zostane, preto ju na liečenie nedoporučujem, ale hodia sa liečivá na báze FMC.

Oodinióza - toto ochorenie spôsobuje Piscinoodinium pillularis. Našťastie som sa s ním ešte v praxi nestretol.

Medzi ťažké choroby rýb, ktoré sú takmer neliečiteľné možno s istotou zaradiť mykobakteriózu - tuberkulózu rýb. Prejavuje sa najmä chorobným chudnutím, prepadnutou brušnou časťou tela, nezáujmom príjimať potravu. Je nutné poznamenať, že toto ochorenie je ako jedno z mála prenosné dotykom na človeka. Ak lekár nepríde na súvis s rybami, môže skončiť aj smrťou pacienta. Čiže v prípade tohto ochorenia, nemanipulujme s rybami rukami, zabráňme styku s postihnutou rybou.

Bakteriálny rozpad plutiev spôsobuje mikroorganizmy Pseudomonas, Aeromonas. Ide o vážnu chorobu, ktorá sa účinne lieči napr. pomocou prípravku Bactopur Direct. Tento prípravok firmy SERA zafarbuje vodu do žltozelena, dôležitejšie však je, že poškodzuje rastliny, preto pri jeho použití rastliny z akvária vyberieme. Často aj napriek liečbe uhynie polovička populácie.

Plesne- následkom nákazy, dochádza na rybách k rôznym prejavom plesňovej nákazy. Pleseň je huba, ktorá v tomto prípade napáda pokožku rýb. Plesne sú pomerne dobre na povrchu viditeľné, niektoré sú liečiteľné Acriflavínom, FMC a podobnými prípravkami, prípadne aj soľou, no niektoré sú vážnejšie a je nutné siahnuť po silnejších prostriedkoch. Chcel by som však upozorniť, že spóry plesní môžu byť prakticky neustále prítomné vo vode, ale chorobný stav sa nemusí prejaviť. Ryby majú imunitný systém, ktorý sa za optimálnych podmienok dokáže brániť. Najmä dravšie ryby, poranené sú účinnejšie napádané plesňami, ale ak je ryba v kondícii, v krátkom čase sa s ňou vysporiada. Preto, ak pozorujeme takéhoto jedinca, nemusíme nutne siahnuť ku liečbe, ale dajme šancu prirodzenému vývinu, zasiahnime až v prípade že sa nákaza šíri, alebo ryby sú oslabené nejakou väčšou zmenou. Náznakom prítomnosti plesňového ochorenia je otieranie sa o podklad, o piesok, o kamene. Ak registrujeme zvýšené otieranie, zrejme ryby svrbí práve pleseň - týmto spôsobom sa jej snažia zbaviť.

Vodnatieľka - plynatosť. Pomerne vážne ochorenie, ktoré je zväčša spôsobené nesprávnou výživou. Pri podozrení podávajme menej bielkovinových zložiek a viac balastných látok. Prejav ochorenia je však postupný, čiže aj jeho odoznenie trvá dlhšie obdobie.

Malawi bloat - ochorenie afrických jazerných cichlíd - venuje sa mu samostatný článok [2]

V prípade, že ryba trpí pokročilou formou ťažko liečiteľnej choroby, prípadne sme z nejakého iného veľmi vážneho dôvodu nútený ryby usmrcovať, mali by sme aj k tomuto problému pristupovať profesionálne a s úctou. Existuje viacero humánnych metód, ktorými môžeme vykonať rybu usmrtiť: prudkým úderom ryby o pevný podklad, ponorením do sódovky, minerálky - využijeme silný narkotizačný účinok CO2 vo vyššej koncentrácii, rýchlym prerušením chrbtice - miechy tesne za hlavou ostrým predmetom, veľmi studenou vodou, môžeme si pomôcť napr. ľadom.


Liečba

Pri liečbe môžeme čiastočne úspešne využiť aktívne uhlie, ktoré adsorbuje množstvo nežiaducich látok, no predovšetkým UV-lampu. Ultrafialové žiarenie má svoje využitie aj v medicíne, takže samozrejme netrvalo dlho a technické riešenie použitia UV-žiarenia nedalo na seba dlho čakať. UV-lampa sa používa buď ako filter, alebo v akútnom prípade priamo na kontaminovanú vodu. Jej účinnosť je pomerne veľká, napr. na druhy baktérii [1] ako je Bacillus megatherium, Clostridium tetami, Dysentery bacilli, Micrococcus candidus, Myxobacterium tuberculosis, Psedomonas aerugenosa, Salmonsella enteritidis, na vírusy, na nálevníka, chlorelu a mnohé iné druhy a taxóny.

Veľa liečiv používaných v akvaristike je kontaktného charakteru - čiže ak narazia na vhodný objekt, viažu sa s ním. Zvyčajne sú tekuté. Preto je vhodné zabezpečiť prúdenie vody napríklad pomocou filtra, vzduchovania alebo inak a aplikovať kvapalné liečivo do celého priestoru zasiahnutého chorobou. Často som sa v praxi stretol s používaním preventívnych prostriedkov. Používajú sa špeciálne prípravky na tento účel, a častokrát aj liečivá v nižšej koncentrácii. Som zásadne proti, pretože používaním špeciálnych prípravkov oslabujeme imunitný systém našich rýb, ktoré potom pri silnejšom choroby nie sú schopné nákaze odolávať. Takéto prostriedky potláčajú prirodzenú odolnosť organizmu. Prevenciu zabezpečme iným spôsobom - správnymi podmienkami chovu, výživnou rozmanitou stravou, údržbou. Ak by som uvažoval o použití preventívnych prostriedkov, tak iba keď sú ryby v príliš stresujúcom prostredí - napr. v predajni, prípadne niekde kde dochádza k veľkým zmenám v osádke rýb, nanajvýš ak nechceme použiť pre nové ryby karanténu. V prípade použitia akýchkoľvek rozpustných liečiv musíme uvažovať o odobratí aktívneho uhlia z akvária. Pretože by liečba bola značne neúčinná - aktívne uhlie vo veľkej miere adsorbuje aj zložky obsiahnuté v liečivách. Jeho účinky je vhodné využiť po liečbe, tak ako som už spomenul na inom mieste.

Soľný kúpeľ - soľ je najmä medzi skúsenejšími akvaristami používaný prostriedok na liečenie niektorých chorôb. Napr. na odstránenie tzv. krupičky (1 polievková lyžica na 30 litrov vody) je možné soľ a zvýšenú teplotu úspešne použiť. Soľ spôsobuje zvýšenie vylučovania slizu, ktorým sa organizmus ryby bráni.

FMC - niektoré liečivá sú predávané pod rôznymi obchodnými značkami, no sú to odvodeniny od FMC. FMC má širokospektrálne pôsobenie, obsahuje tri základné zložky: formalín, malachitovú zeleň a metylénovú modrú. Je pomerne účinný voči niektorým ektoparazitom a plesniam. Hypermangán - manganistan draselný KMnO4 sa používa napr. proti kaprovcovi, proti riasam. Pôsobí dezinfekčne, využíva sa aj v medicíne. Trypaflavín je príbuzný acriflavínu aj proflavínu. Proti ektoparazitom sa používa metylénová modrá a malachitová zeleň. Chemicky malachitová zeleň patrí medzi trifenylmetány.

Z ďalších liečiv to je metronidazol (entizol). Komerčne sa FMC ponúka aj pod rovnakým názvom FMC, ale aj napr. ako Multimedikal.

Aj v akvaristike sa využívajú antibiotiká: tetracyklín, streptomycín.


Karanténa

Karanténa spočíva v priestorovej izolácii organizmov. Často sa v karanténe ryby liečia z nejakej choroby. Karanténa sa využíva po transporte rýb, to znamená, že ak si kúpime nové ryby môžeme využiť karanténnu nádrž. Na to či využívať karanténnu nádrž pre práve donesené ryby, alebo nie, nie je jednoznačná odpoveď. Dá sa povedať, že to závisí od skúseností chovateľa, od hodnoty rýb, ale často krát aj od šťastia. Nie raz sa aj skúsenému akvaristovi stalo, že prišiel o veľké množstvo rýb, len kvôli tomu, že nepoužil karanténu. Pravdou je, že karanténou ryby trpia. Je to pochopiteľné - je to pre nich stres. Jasné je využitie karanténnej nádrže na liečenie rýb, ale na ako dlho nechať ryby v karanténe ak ich neliečime? Ak nejavia známky nechutenstva, veľkého stresu, choroby, tak 3 - 4 dni. Ak áno, tak ich ponechajme dlhšie - ak však počas dvoch týždňom nespozorujeme chorobu, ryby premiestime na miesto určenia. Ak použijete karanténu, vyhnete a postupujete správne, máte veľkú šancu, že svoje ryby si nenakazíte.